Ján Budaj chce pretlačiť reformu národných parkov, ministerstvo pôdohospodárstva je proti

Ministerstvo životného prostredia predložilo do predbežného pripomienkového konania novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. Chcú presadiť jednotnú správu štátnych pozemkov v národných parkoch a väčšie kompetencie pre správy parkov.

Všetkých deväť národných parkov na Slovensku patrí pod štátnu ochranu prírody, príspevkovú organizáciu ministerstva životného prostredia. Riaditelia národných parkov nemajú takmer žiadne právomoci. Pozemky, na ktorých majú chrániť prírodu, vlastnia buď súkromní vlastníci, alebo štát.

Štát ich spravuje prostredníctvom organizácií patriacich pod iné ministerstvá – Lesy Slovenskej republiky, Štátne lesy Tatranského národného parku a Lesopoľnohospodársky majetok Ulič patria pod rezort pôdohospodárstva, Vojenské lesy a majetky SR pod obranu.

Nikto z menovaných však nerozhoduje o tom, čo sa v národných parkoch deje. Rozhodnutia a záväzné stanoviská týkajúce sa napríklad ťažby dreva alebo výstavby vydáva ministerstvo vnútra prostredníctvom okresných úradov. Tie si od vedenia národného parku vyžiadajú odborné stanovisko, ale nemusia ho akceptovať.

Rezort životného prostredia chce pod štátnu ochranu prírody previesť tie lesy vo vlastníctve štátu, ktoré sú v národných parkoch v 3., 4. a 5. stupni ochrany, ako aj horné toky riek, ktoré sú dnes v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku.

„Toto opatrenie je predpokladom výrazného urýchlenia zonácií národných parkov, ktoré sa pre spory medzi vlastníkmi lesov vlečú už desaťročia. Chceme skončiť kompetenčné vojny, pre ktoré dochádza v národných parkoch k úpadku ochrany ich prírodných hodnôt a súčasne aj sociálno-ekonomického rozvoja,” hovorí rezort životného prostredia.

Návrh novely zákona vyvolal ostrú reakciu ministerstva pôdohospodárstva. „Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zásadne odmieta rozčlenenie lesov na chránené a ostatné, pretože všetky lesy sú hodné mimoriadnej ochrany. Ministerstvo pôdohospodárstva musí s poľutovaním konštatovať, že ministerstvo životného prostredia znova pri riešení zásadných problémov obchádza odbornú diskusiu, spoluprácu a bežný legislatívny proces.”

Pod „znova“ poľnohospodári myslia nedávnu vyhlášku o celoročnej ochrane vlka, s ktorou agrorezort nesúhlasil. Keďže však išlo o vyhlášku a nie o nariadenie vlády, stačil podpis ministra Budaja. Novelu zákona budú musieť schváliť poslanci a podpísať predseda Národnej rady aj prezidentka.

Ministerstvo životného prostredia podľa agrorezortu presadzuje nátlakové riešenia, vlastné názory a ignoruje nielen programové vyhlásenie vlády, ale aj potrebu konštruktívnej diskusie a odborných argumentov.

Programové vyhlásenie vlády hovorí, že „vláda SR zabezpečí jednotnú správu chránených území pod ministerstvom životného prostredia a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov“. Nie je tam uvedené, čo sa myslí pod jednotnou správou.

Podľa agrorezortu by sa mal vypracovať jednotný zákon o lesoch a ochrane prírody, ktorý odstráni súčasné rozpory. Prehodnotenie integrovanej správy parkov „sa však musí nutne realizovať až na základe ucelenej analýzy efektivity, ekonomických, sociálnych a environmentálnych vplyvov na vidiecky región a všetky sporné otázky sa musia posudzovať spoločnými expertnými skupinami lesníkov, ochranárov, krajinárov i ekonómov“.

Ministerstvo životného prostredia hovorí, že pri napĺňaní novely zákona budú o fungovaní národných parkov rokovať experti z ministerstva a zo štátnej ochrany prírody priamo v regiónoch Slovenska so všetkými zainteresovanými stranami vrátane súkromných vlastníkov lesov a mimovládnych organizácií.

Agrorezort varuje pred dôsledkami zmien vlastníckych práv. „Prechod správy štátnych pozemkov pod organizácie ochrany prírody vytvára z týchto organizácií ‚neobmedzených pánov‘, keďže sú odbornou organizáciou, platia pre nich výnimky z ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny. Naopak, pre všetkých iných vlastníkov a správcov platia predpisy rovnako a v plnom rozsahu, a to aj vo vzťahu k akýmkoľvek činnostiam v chránenom území.”

Vlastník alebo správca pozemku si však nemusí vybavovať žiadne výnimky na to, aby mohol vstúpiť do lesa mimo turistického chodníka alebo v ňom zbierať lesné plody. Umožňuje mu to aktuálne platný zákon o ochrane prírody.

Mičovský chcel najprv presunúť lesy

Odchádzajúci minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO) bol pôvodne zástancom prechodu lesov pod envirorezort. Malo ísť o všetky lesy ako celok.

„Ešte počas svojho funkčného obdobia chcem presunúť lesy pod rezort životného prostredia. Nemôžeme trhať lesy tak, že pod životné prostredie pôjdu iba tie chránené a hospodárske lesy zostanú pod pôdohospodárstvom, lebo aj také úvahy tu boli… Tento krok však musí sprevádzať spoločný lesnícko-ochranársky zákon a aj jasný spôsob financovania lesov, lebo požiadavka, aby lesy plnili všetky svoje funkcie z predaja dreva, je nepochopením významu a fungovania lesov,” uviedol minister pôdohospodárstva pre Denník E koncom marca 2020.

V septembri 2020 už na diskusii Denníka N v Rožňave prekvapil ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) zmenou názoru. Namiesto presunu lesov pod envirorezort navrhol nielen pre lesy, ale aj pre lúky či pasienky založenie úplne nového ministerstva pre prírodné zdroje.

„Nie je dôležité, kto sa bude starať o lesy, ale ako sa o ne budeme starať.“ Pre zlepšenie stavu slovenských lesov považoval za oveľa podstatnejšie to, aby sa v nich zásadne rozšírili prírode blízke hospodárske spôsoby bez ťažby stromov na väčších plochách.

Minister životného prostredia považuje svoj aktuálny návrh za prijateľný pre všetkých. „Myslím si, že táto ponuka, ktorú sme vtelili do zákona, že predbežne sa lesy rozdelia na lesy v národných parkoch a hospodárske lesy, musí byť pre každého prijateľná. Ja si uvedomujem, že štátne lesy majú aj hospodárske úlohy,” uviedol Ján Budaj pre Denník N.

Na druhej strane chce zachraňovať aspoň lesy v národných parkoch – aj s ohľadom na klimatické zmeny.

Budaj verí, že prenesenie správy zároveň umožní dokončiť zonácie národných parkov. „Chcem, aby sme všade dosiahli 50 percent bezzásahového územia, a nie iba z obdivu k divočine, ale aj z pragmatických dôvodov. Celý sever Slovenska nám vysychá, mnohé pramene sú polovičné, dažďová voda spôsobuje také záplavy, aké sme videli v Rudne.”

Premiér Eduard Heger sa bude osobitne zaujímať o postup envirorezortu a agrorezortu v súvislosti s plánom presunu štátnych lesov v národných parkoch v najprísnejších chránených územiach pod ochranárov. Napriek tomu, že iniciatíva šéfa envirorezortu Jána Budaja vychádza z programového vyhlásenia vlády, premiér je podľa TASR presvedčený, že návrh bude vypracovaný v úzkej súčinnosti oboch rezortov.

Na spory dopláca verejnosť

Mimoparlamentná strana Spolu v rovnakom čase predstavila vlastný návrh novely zákona o ochrane prírody. Ňou by sa zlúčili Štátne lesy TANAP-u so Štátnou ochranou prírody SR a prešli by pod ministerstvo životného prostredia.

Podpredseda Spolu ekológ Erik Baláž vysvetľuje, že ich návrh nerieši všetky národné parky, ale len jeden – Tatranský národný park. Prednosťou návrhu by mala byť oveľa rýchlejšia a jednoduchšia realizácia než v prípade celoslovenskej úpravy.

Zatiaľ čo štátny podnik Lesy SR by sa musel rozdeliť na menšie časti podľa toho, či v konkrétnej lokalite ide o lesy hospodárske alebo s vyšším stupňom ochrany, tu by šlo o zlúčenie dvoch organizácií. Keďže Štátne lesy TANAP-u na inom území s malými výnimkami nehospodária, nebol by problém s definovaním ich ďalšej existencie.

„Považujeme to za pilotné územie, ktoré by malo spustiť reformu ochrany prírody na celom Slovensku. Schválenie nami navrhnutého zákona vôbec neblokuje legislatívu, ktorú pripravuje ministerstvo životného prostredia. Je to prvý krok. Zároveň sme ministra Budaja požiadali o oficiálne stretnutie k tomuto zákonu, kde mu návrh chceme predstaviť a podať pomocnú ruku na získanie podpory pre túto zásadnú reformu.”

Štátne lesy TANAP-u pobúrene reagovali, že odmietajú byť pokusným králikom osobných ambícií Erika Baláža a jeho strany. „Konečne sa ukázal pravý dôvod vytrvalej diskreditačnej kampane Erika Baláža a jeho prisluhovačov, ktorí prostredníctvom svojich videí počas posledných mesiacov cielene pracovali na likvidácii štátnej organizácie s vyše sedemdesiatročnou tradíciou. Systematickým poukazovaním na jej neopodstatnenosť a neschopnosť spravovať štátne pozemky v Tatranskom národnom parku vytvárali ilúziu, že Štátnym lesom TANAP-u nejde o ochranu prírody, ale iba o zisk z ťažby dreva a poľovačky,” uviedol Ján Marhefka, riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u.

Podľa jeho názoru sa presunom správy štátnych pozemkov z jedného rezortu pod druhý problémy nevyriešia. „Tí, ktorí prišli s týmto nápadom, by si mali uvedomiť aj to, že v prípade Tatranského národného parku je až polovica jeho územia v rukách neštátnych vlastníkov.“

Erik Baláž hovorí, že keby všetky štátne pozemky v Tatranskom národnom parku spravovala ochrana prírody, nebol by problém dosiahnuť 50 percent územia bez zásahov, čo je kritériom uznania národného parku podľa medzinárodných štandardov.

„Ak má štát záujem chrániť prírodu, nech vyrieši štátne pozemky tam, kde chce mať národný park, a so súkromnými ďalej rokujme.” Podľa Erika Baláža sa ochranári na území Tatier dohodli s viacerými súkromnými vlastníkmi, ktorí využili možnosti kompenzácií za obmedzenie bežného obhospodarovania, napríklad mesto Spišská Belá alebo urbárnici zo Suchej doliny v Západných Tatrách.

Minulý rok obmedzili návštevníkov v Tatranskom národnom parku spory oboch štátnych organizácií, ktoré ho spravujú. Štátne lesy Tatranského národného parku uzavreli dve obľúbené turistické trasy vo Vysokých Tatrách pre množstvo suchých stromov, ktoré ohrozovali návštevníkov, no ochrana prírody im ich nedovolila odstrániť.

Správa národného parku sa bránila, že nepovolila odstraňovanie suchých stromov z dôvodu hniezdenia vtákov. Riaditeľ správy TANAP-u Pavol Majko hovoril, že lesníci si mali pred začatím hniezdneho obdobia objednať nezávislý ornitologický posudok a tie stromy, na ktorých by neboli hniezda, sa mohli vyznačiť a spíliť.

Návštevníci národného parku tak celú letnú sezónu nemohli využiť dôležité turistické trasy cez Zadnú Javorovú dolinu a Zadné Meďodoly, ktorými sa dá dostať cez horské sedlá z jednej strany Tatier na druhú.

U susedov to funguje

V okolitých štátoch už reforma ochrany prírody prebehla. V Česku, Poľsku a Maďarsku spravujú národné parky svoje územie samy a vydávajú aj svoje rozhodnutia.

Poľské národné parky sú príspevkovými organizáciami, ktoré od štátu dostávajú peniaze na mzdy, no štát nepokrýva všetky náklady potrebné napríklad na údržbu chodníkov. Ďalšie peniaze pochádzajú napríklad z predaja dreva alebo zo vstupného do parku. Zdrojom financovania sú aj rôzne európske projekty, hovorí Ewelina Zajac z poľského Pieninského národného parku.

Poľské národné parky na hraniciach so Slovenskom ležia sčasti na súkromných pozemkoch. Pieninský z asi 40 percent, v Tatrzanskom parku narodowom je to okolo 15 percent. Pozemky sú zväčša využívané na poľnohospodárstvo a musia rešpektovať obmedzenia parku. Ak sa na nich nachádzajú vzácne druhy a biotopy, park sa snaží pozemky odkúpiť alebo dlhodobo prenajať.

Národné parky sú príspevkovými organizáciami aj v Českej republike. Správa národného parku spravuje aj štátne lesy na jeho území v rámci jednej organizácie. Neštátne pozemky parky nespravujú. Tým, ktorí majú pozemky v bezzásahových územiach, sa vyplácajú ujmy, hovorí Josef Dvořák z Národného parku Šumava.

Podľa Michaela Hošeka z Krkonošského národného parku je zdrojom financií najmä štátny rozpočet, ale aj tržby za výrobky a služby, napríklad predaj dreva, ďalej rôzne programy a fondy na ochranu životného prostredia. Vstupné do národných parkov sa nevyberá.

„Bez doriešenia vlastníckych vzťahov v národných parkoch nebude dlhodobo fungovať ich reálna ochrana ani rozvoj prírodného turizmu. Aktuálny stav okrem iného zbytočne komplikuje a obmedzuje správu turistickej infraštruktúry či poskytovanie sprievodcovských služieb. Prírodný turizmus má pritom u nás veľký potenciál pomôcť chráneným územiam a zároveň miestnym obyvateľom. Je vhodnou alternatívou najmä k masovému turizmu, ale aj k ťažbe dreva a iným činnostiam, ktoré výrazne a na dlhé obdobie poškodzujú jedinečné prírodné hodnoty regiónov Slovenska,” hovorí Rastislav Mičaník, riaditeľ neziskovej organizácie Aevis.

Z prieskumu, ktorý si dal Aevis vypracovať medzi návštevníkmi chránených území na Slovensku počas letnej sezóny v rokoch 2019 a 2020, vyplýva, že ťažbu dreva v chránených územiach negatívne vníma až 87 percent opýtaných (z celkového počtu 1 043).

Novela zákona o ochrane prírody sa teraz nachádza v predbežnom pripomienkovom konaní, ktoré by sa mohlo skončiť na budúci týždeň. Nasledovať bude medzirezortné pripomienkové konanie.

Okrem problému so spravovaním pozemkov chce ministerstvo životného prostredia vyriešiť aj druhý problém – to, kto o chránených územiach rozhoduje. Chce presadiť, aby sa odbory starostlivosti o životné prostredie, ktoré sú dnes na okresných úradoch pod ministerstvom vnútra, vrátili pod jeho riadenie.

„Tieto úrady až príliš často zlyhávajú pri kontrole a ochrane územia. Napríklad aj v prípade obce Rudno nad Hronom ministerstvo životného prostredia už pred rokmi žiadalo okresný úrad, aby bol činný a žiadal od obce technicko-bezpečnostný dohľad nad vodnou stavbou,“ povedal Ján Budaj po nedávnom pretrhnutí hrádze v Rudne nad Hronom.

V najnovšej schéme už pripravujú oddelenie, ktoré by malo mať na starosti okresné úrady životného prostredia.